10. 06. 2015

Pocta človeku, ktorý venuje svoj voľný čas pre úžitok iných ľudí a stará sa o pramene pitnej vody.

Na tejto stránke chcem dať poctu človeku, ktorého poznám od svojho detstva a ktorý venuje svoj voľný čas pre úžitok iných. Ošetruje a upravuje  pramene pitnej vody v okolí svojej rodnej obce - Dúbrava pri Liptovskom Mikuláši. Ján Moravčík, dnes chlap v pokročilom veku, už ako mládenec pásol statok s mojím otcom pod Chabencom, a tam "na vlastnej koži" zisťoval, aká dôležitá je voda. V letnej horúčave, na hrebeni, keď to na slnku len tak "duní", počuť vodu hučať v doline a vtedy smäd je neúprosný. Treba zísť do žľabu, kde začína vyvierať prvá voda. Ak studničku zničil dážď, zver, statok alebo, nedajbože, zlý človek, treba urobiť peknú jamku, aby do nej natiekla voda a počkať, kým sa voda vyčistí. Pri malom prameni to trvá dosť dlho, takže trpieť. Sám som často videl, ako robili pri prameni studničku, aj keď nepotrebovali piť. Bolo to viac pre druhých, ako pre seba. Stále platí, že viac si užije studničky iný, ako ten čo ju robil. Aj ja som si osvojil tento zvyk a pri potulkách prírodou sa snažím nezabúdať na dobré pastierske spôsoby pri zaobchádzaní s vodou.

 

Ján Moravčík s mojím otcom pasú statok na Pekelnej.
 

Osireli studničky!
Deň pred svojimi 75-tymi narodeninami nás bez rozlúčenia, neočakávane, navždy opustil náš
Ján Moravčík!
Nech mu je dúbravská zem ľahká a studničky čisté!

Čistá je studnička od nášho Janíčka,
žblnkaním zaspieva, pery ti ovlaží,
rada to robieva, nehryzie, neťaží.

Vietor ju pohladí, slnko sa v nej kúpe,
dáždik jej nevadí, zver dokola dupe.

Sťa do zrkadla môžeš sa pozerať,
chcela by studnička niečo ti povedať?

To ruky človeka tvár mi dali,
keď kamene z láskou vôkol ukladali.
Janíčko ma z láskou často pohladí,
ako husle, čo škrípu, ma vyčistí, naladí.

Pozerá sa studnička dole z kopcov, dole na dedinu,
prišla už jeseň, list zo stromu padol na jej hladinu.
Zrazu už nechodí, už sa jej neklania, láskavý Janíčko,
je na ceste inej, preňho je, teraz už, nebíčko.

Juro Moravčík, synovec
 

Február 2011 - Úvod: V tejto časti webu chcem vyzdvihnúť úsilie Jána Moravčíka zachovať a zveľadiť pramene v okolí obce Dúbrava. Prajem si, aby toto jeho úsilie našlo, aspoň týmto spôsobom, ocenenie jeho záslužnej činnosti.
Musím s hanbou priznať, že sa na tento projekt chystám už tretiu jar a stále nemám materiál na začatie tvorby stránky. Ježiško tohto roku dostal môj list a priniesol mi  turistický prijímač GPS Dakota 20. Začínam s úvodom trošku v predstihu, aby som sa donútil k práci a rozhýbal sa! Postupne budem pridávať jednotlivé studničky, tak ako k nim spolu s Jánom zájdeme.

5.5.2011 - Studničky 1: Navštívili sme prvých 13 studničiek, zaznamenali našu trasu a urobili niekoľko fotografií pri každej z nich. Z rozprávania Jána som sa dozvedel veľa zaujímavého zo života "našich otcov", ako žili, ako využívali studničky pri práci na poliach, kosení, hrabaní sena alebo pri pasení. Mnohé studničky si pamätá od detstva, o každej zaujímavo hovoril, pri ktorej s mojím otcom najradšej oddychovali a jedli pri pasení, kde aj statok rád ležiaval. Dnes sa snaží o obnovu a zachovanie studničiek, čistí chodníky, kosí trávu, vytína kríky, upravuje okolie. Úpravy studničiek robí citlivo, príliš do prírody nezasahuje, ale všetky sú veľmi funkčné. Pripraveným pohárom sa dá napiť, a tak sme ochutnali každú z nich.
GPS prijímačom zaznamenaná trasa má dĺžku 9,5km, môžem ju odporučiť na nedeľnú prechádzku, trebárs aj ako príjemnú zábavu pre využitie vášho navigačného prijímača na hľadanie bodov na trase. Prikladám súbor "studnicky1.gpx" z programu "MapSource", z ktorého si do navigácie nakopírujete údaje. Prikladám aj celkový pohľad na trasu z "GoogleEarth"

12.5.2011 - Studničky 2: Dnes sme navštívili 8 studničiek, ktoré sú vzdialenejšie od Dúbravy, v dolinkách, kde je terén náročnejší, ale voda o to dôležitejšia, lebo smäd sa hlási veľmi intenzívne. Osobne si na mnohé studničky pamätám, len ma prekvapilo, ako dokáže príroda za 50 rokov úplne zmeniť prostredie a okolie prameňov. Tam, kde boli lúky, dnes je lesný porast, kde boli cesty vychodené a utlačené od konských povozov, sú hlboké koľaje od lesných traktorov, na udržiavanie "kopancov" (ručne kopané lesné chodníky) sa nedá ani myslieť.
Zaznamenaná trasa má dĺžku 6,3km, je náročnejšia ako prvá, ale vedie pekným horským prostredím a pitná voda na nej veru príde vhod. Súbor má názov "studnicky2.gpx"! Celkový pohľad na trasu č.2.
Pokúsil som sa zaznamenať aj Jánovu príhodu s medvedicou, s ktorou sa stretol na svojej pravidelnej pochôdzke po svojich studničkách. Ja som osobne videl medveďa vo voľnej prírode práve vtedy, keď Janko pásol s mojím otcom jalovice v Kotlisku pod Chabencom, a tam im medveď jednu strhol. Aby ho odplašili, oco trúbil na vojenskej trúbe a ja som z vŕšku videl, ako sa asi sto metrov od nás valí cez kosodrevinu maco, podľa mňa obrovských rozmerov a čierny ako uhlie. Zaspomínali sme si na túto príhodu, dnes s úsmevom, ale vtedy by sa veru vo mne "krvi nedorezal"!

26.5.2011 - Studničky 3: Tretia časť pochôdzky po studničkách vedie chotárom Dúbravy, poniže dediny, kde boli, a aj dnes sú, lúky a polia, v letných mesiacoch obhospodarované, kedy potreba vody je neúprosná. Posledné dve studničky sú v horách Nízkych Tatier, patrili by skôr do trasy č1. Sú tu aj súradnice pozostatkov partizánskych bunkrov z II. svetovej vojny, kde bol asi aj môj oco. Túra má označenie "studnicky3.gpx" a celkový pohľad na trasu č.3.

• Studnička Vlachy - Pri mlyne:
  Na skúšku začnem s touto studničkou, ktorá sa nachádza v obci Vlachy, pri niekdajšom mlyne, vedľa hlavnej cesty cesty. K tejto studničke mám určitý citový vzťah, poznám ju už od detstva a neraz som sa z nej napil, keď ešte železnica viedla cez Vlašky a išli sme peší do Dúbravy.
  Obecný úrad ju dal opraviť, ale studnička má smolu, už dvakrát ju zavalil svah nad cestou.

GPS:
N49° 05' 32.0"
E19° 28' 26.4"

(527m.n.m)

február 2011

• Polík:
  Je prvou studničkou, ktorú sme navštívili. Má zvláštnu históriu, pretože je na bývalom chodníku, ktorým chodili Dúbravci do Kľačian, či už do kostola alebo na návštevu. Sám sa na toto pamätám, chodilo sa peší, chodník bol udupaný ako cesta. Dnes úsmevne vyznievajú Jánove slová, keď im pán farár, ako deťom na náboženstve, prízvukoval: "...a nie že sa pred svätým prijímaním "nahlcete" vody v Políku". Teraz už chodníka niet, máme predsa autá.
  Voda má menší prietok, ale je dobrá, hoci poniže sú močiare.

GPS:
N49° 02' 23.9"
E19° 29' 19.1"

(587m.n.m)

máj 2011

• Ľubeľská chrasť:
  Studnička patrí medzi prvé studničky, ktoré upravil do použiteľnej podoby. Leží uprostred rozsiahlej lúky - chraste. V letných mesiacoch sa tu pasie dobytok v oplôtkach, preto ju chráni imitáciou elektrického ohradníka.
  Voda má slabý prietok a je veľmi dobrá.

GPS:
N49° 02' 06.8"
E19° 29' 11.2"

(628m.n.m)

máj 2011

• Stankovo:
  Je najkrajšou studničkou na trase, na okraji lesa, nečudo že pri nej pri pasení s mojím otcom jedávali a oddychovali. Je to len hlboká jama vyložená kameňmi a obkopaná kanálikom, aby voda mala spodný odtok. Už len pohľad do jej čistej hĺbky stojí za návštevu. Prameň je  výdatný a vynikajúcej chuti.

GPS:
N49° 01' 33.7"
E19° 29' 22.0"

(672m.n.m)

máj 2011

• Pod javorom:
  Nie je to studnička, je to vlastne vyvieračka potoka, ktorý sa niekoľko sto metrov povyše prepadá v dolinke do podzemia. Tam sa zrejme prefiltruje, lebo voda je číra. Chodia sa sem napájať ovce, ale valasi dbajú, aby ovce nechodili až k výveru. Ako sa však môže dnes cítiť človek, ktorý v prameni zapálil pneumatiku z traktora a obhoreli javory, ktoré roky robia tomuto miestu peknú dekoráciu.

GPS:
N49° 01' 23.4"
E19° 29' 36.5"

(694m.n.m)

máj 2011

• Podsalášky:
  Studnička sa nachádza pod cestou, ktorou sa sťahuje drevo z lesa, takže je okolo nej dosť práce, aby ju udržal funkčnú. Bola v minulosti dosť využívaná a aj dnes má celkom slušný prietok a dobrú chuť. 

GPS:
N49° 01' 19.3"
E19° 29' 49.9"

(695m.n.m)

máj 2011

• Pod Pätkovom:
  Pod lyžiarskym vlekom "Pätkovo" je v hustom poraste liesok a jelší studnička, ktorá  je na údržbu asi najnáročnejšia. Prístupový chodník je dosť dlhý, v lete tu rastie lopúch a pŕhľava. Voda má silný prietok, má typickú chuť vápencového pohoria.

GPS:
N49° 01' 16.6"
E19° 30' 03.9"

(704m.n.m)

máj 2011

• Pod Dlhými lazmi:
  Aj táto studnička je v hustom poraste a vedie k nej dlhý prístupový chodník. Tak ako ku všetkým, podobne umiestneným studničkám, je chodník vyznačený modrou farbou na stromoch. Okolo studničky je zasadených päť ihličnatých stromčekov, tak ako pri všetkých a znamenajú jeho meno "J A N K O"! Prietok je stredný, voda je dobrá.

• Pred Vápenicou:
  V ústí dolinky Vápenica je studnička, ktorá je ako stvorená na posedenie a oddych pri prechádzaní  po trase prameňov. Suché prostredie lúky je ideálne pre hranie si detí. S touto studničkou mu pomohol obecný úrad v Dúbrave a dodal mu betónovú rúru na zaistenie jej brehov. Prietok je silný, a hoci je blízko potoka, je to samostatný prameň.

• Vápenica - Zrasce:
  Uprostred dolinky, v časti, ktorá sa nazýva "Zrasce", je v strmom boku studnička s dobrým prietokom a výbornou vodou. Svojou polohou patrí k najvyšším na trase.

• Pätkovo:
  Uprostred lúky Pätkovo leží studnička, ktorá svojou polohou mala význam aj v minulosti, lebo v tejto výške strmej stráne nieto viac studničiek a lúka bola vždy kosená. Má veľmi slabý prietok, naplnenie pohára trvá dlhšie, ale je dobrá a podľa Jánových slov aj spoľahlivá a ešte ho nesklamala. Je od nej krásny výhľad na Dúbravu, či na veľkú časť Liptovskej kotliny.

GPS:
N49° 01' 05.3"
E19° 30' 14.2"

(788m.n.m)

máj 2011

• Rohačky:
  Aj studnička na Rohačkách je v hustom poraste liesok, okolo je močiar, voda má slušný prietok a má dobrú chuť.

GPS:
N49° 01' 23.9"
E19° 30' 16.9"

(683m.n.m)

máj 2011

• Pod Kámením:
  Studnička bola využívaná od nepamäti, polia na "Kámení" ľudia obrábali stále, voda bola potrebná pri práci a oddychu. Dnes má menší prietok, vyviera zo štrkovitého a skalnatého brehu, a tak má výbornú chuť

• Zastupy:
  Studnička je na úplnom okraji dediny Dúbrava, chodili popri nej dojičky "z Druhej strany" dojiť kravy na roľnícke družstvo. Má dobrý prietok, okolité močiare jej dávajú zemitú chuť, ale dá sa piť.
  Je poslednou na trase č.1!

• Sokoľčianka:
  Druhá trasa po Jánových studničkách začína pri tejto, ktorá vyviera z boku dolinky Sokoľčianka, bola hodne navštevovaná. Dnes ju devastujú lesné traktory a sťahovanie dreva. Treba vynakladať veľa úsilia na jej opravy. Má menší prietok, ale je spoľahlivá.

GPS:
N49° 01' 07.5"
E19° 30' 42.5"

(780m.n.m)

máj 2011

• Tôranovo - Na skale:
  Najstaršia, a mne najznámejšia, studnička sa nachádza na začiatku dolinky Tôranovo, vedľa potôčika, ktorým viedla cesta na rozsiahle lúky Tôranovo, kde v minulosti bývali salaše na pasenie oviec, a ktorou sa zvážalo aj nasušené seno z lúk. Dnes je už len málo z lúky, ktorá bola okolo nej a vybielená skala, ktorá dala meno tejto studničke, zarástla machom  a trávou. Prameň má prírodný tvar, je vyhľadávaný aj dnes, a keby sme ovládali reč vody, dozvedeli by sme sa o stovkách gulášpartií, ktoré sa konali v jej blízkosti. Má vynikajúcu chuť, ale vraj vie aj troška sklamať množstvom vody. 

GPS:
N49° 01' 09.7"
E19° 29' 59.9"

(730m.n.m)

máj 2011

• Tôranovo - Pod úplazom:
  Uprostred dolinky, na pravej strane, je prameň, ktorý svojim prietokom patrí k mohutnejším Okolo nej niet vhodného miesta na oddych, dolinka je úzka a vlhká. Voda má stály prietok a dobrú chuť.

GPS:
N49° 00' 58.3"
E19° 30' 00.8"

(815m.n.m)

máj 2011

• Tôranovo - Na peci:
  Na hornom konci úzkej dolinky, v ľavom boku, pár metrov nad potôčikom, je prameň, ktorý vlastne napája malý jarček, ktorý tečie do údolia. Je to posledná voda v údolí, pretože prameň, ktorý sa nachádza hore, na lúke, je veľmi nestály, v suchom lete takmer vysychá. Ponad prameň vedú hlavné hubárske miesta, takže je aj dosť navštevovaný.

GPS:
N49° 00' 44.0"
E19° 30' 07.5"

(860m.n.m)

máj 2011

• Medvedica - príbeh:
  Na tomto mieste by som chcel zaznamenať príbeh, ktorý, ako by sa zdalo, nepatrí k studničkám, ale príhoda sa stala Jánovi práve pri obchádzke po studničkách, cestou k najvyššie položenému prameňu "Micháľová".
  "...či mi budeš veriť, ľebo ňie, aľe toto mi nik nekce veriť, mau som tu jednu príhodu s meďveďom. Šiou som na svoju pochôdzku po studničkách, hore Tôranovom, od studničky "Na peci", hore lúkou, a tam, ďe mau bača Repa voľakedy salaš, šak si tam videu ešte zvyšky rovinky po koľibe, aj voda tam bola večia, gneská je ľen malý močiarik a aj ten je taký, akô je počasia. Po modrej značke, aby ľudia videľi, kaďe ísť (1,2), som prišjou na Micháľovú (3). Mau som vtedy zo sebou starjeho psa, a tam, ďe stojíš, dákych ďesať metrov, som zbadau tri malje meďvjeďatá (4). Ešte mali bjele goľjere na grgu a zabávali sa rozhrabávaním mraveniska. Ostau som zarazený stáť (5), lenže pes skočiu medzi ne. Naraz viďím, pes beží gu mne. (6) Za ním meďveďica. Veľká, ako kaseň. Keť ma zbadala, zastala, zodvihla sa na zadnje laby, prednje zdvihla do výšky a zrevala.(7). Potom hej došlo, chto som, pustila sa na zem, otočila sa a spolu s mladými pomaly odišla do hory. Misela ľežať za týmto stromom (8). Dogneská rozmýšľam, ako sa to stalo. Asi ma dobre poznala, keť som choďiu robiť studničku. Vedela o mne, že hej neubľížim. Gneská netreba choďiť potichu, treba dať jemne veďieť o sebe, aby zver mala čas sa zdekuvať. Vie, že človeku je najľepšie sa vyhnúť! Aľe, čo mi ľuďia najviac nekcú veriť, či už som to vraveu chlapom f krčme, v opchode, na počťe aľebo h meste, pri studničke som si zajeu a  poseďeu dobrú hoďinku. Nič som sa nebáu."

• Micháľová:
  Najvyššie položeným prameňom na Jánovej trase je od nepamäti známa studnička na lúke Micháľová. Pamätám si, že niekedy to bol prameň v strmom boku, ktorý bol devastovaný lesnou zverou a dobytkom, takže napiť sa dalo až po opravení brehov. Viac studničiek na tejto lúke niet, takže ľudia boli od nej veľmi závislí. Dnes ju opravil a zakryl prameň, takže napiť sa dá kedykoľvek. Má malý prietok, ale je veľmi chutná. 

GPS:
N49° 00' 51.6"
E19° 29' 47.4"

(925m.n.m)

máj 2011

• Gážďovo:
  Studnička bola vždy považovaná za hlavný zdroj vody pre celú oblasť lúk, využíval ju aj salaš, ktorý bol na Páleniciach. Prv tam bola drevená debna, z ktorej naberali vodu do geliet naberačkou. Prameň je výdatný, spoľahlivý a voda je výborná. Táto voda sa po pár desiatkach metrov prepadá pod zem a vyviera Pod javorom.

GPS:
N49° 01' 14.5"
E19° 29' 27.3"

(774m.n.m)

máj 2011

• Dielca:
  Najkrajšou polohou, v peknom prostredí, sa môže pochváliť práve táto studnička. Pri nej sa dá dobre posedieť a oddýchnuť si. Má síce malý prietok, ale je spoľahlivá. Má veľmi chutnú vodu.

GPS:
N49° 01' 12.4"
E19° 29' 38.7"

(765m.n.m)

máj 2011

• Micháľová - dolinka:
  Poslednou studničkou na trase č.2 je táto, ktorá sa nachádza v dolnej časti Micháľovej. Trasa od studničky Dielca, vedie miestami, kde Dúbravci lámali kameň na stavbu kostola, podľa dúbravských prameňov, v poslednej tretine 13.storočia. Aj dnes sa dajú poznať jamy, kde sa vyberali kamene, lebo tieto sa dajú vybrať bez väčšej námahy. Voda má slabší prietok, ale je chutná.

GPS:
N49° 01' 07.4"
E19° 29' 51.1"

(772m.n.m)

máj 2011

• Hrachovisko:
  Trasa č.3 vedie od dúbravského cintorína smerom ku ceste č.18, k starodávnej studničke pod Hrachoviskom. Bola v minulosti veľmi vyhľadávaná, pretože je jediná v širšom okolí. Studnička má slušný prietok a voda výbornú chuť.

GPS:
N49° 02' 46.1"
E19° 29' 37.9"

(616m.n.m)

máj 2011

• Lackovô tŕstia:
  Prečo názov "tŕstia", to je poznať aj dnes na prvý pohľad. Všade je močiar zarastený trstinou a je treba veľa námahy udržať studničku v prevádzke. Prečo "Lackovô", to som sa nedozvedel, vraj jednoducho takto sa ten močiar nazýval. Voda má veľmi malý prietok, ale je veľmi čistá, studená a dobrá, až sa nechce veriť, že vyviera v takomto prostredí.

GPS:
N49° 03' 07.6"
E19° 29' 50.3"

(625m.n.m)

máj 2011

• Krivý jarok:
  Spomínam si, že názov "Krivý jarok" som viackrát počul povedať aj môjho otca, za mladi tu pásol dobytok, chodil sem rezať bazu na fujary, (aj ja som teraz objavil pár pekných driev), ale že je to tu, som sa dozvedel až teraz. Podľa Jánových slov je táto voda najchutnejšia v okolí, hoci má malý prietok. V minulosti bola vyhľadávaná, mala drevenú ohradu, ktorej zvyšky sú poznať aj dnes.

GPS:
N49° 03' 01.7"
E19° 30' 06.3"

(633m.n.m)

máj 2011

• Vŕšky:
  Studnička je v hustom kroví, je potrebné množstvo roboty okolo údržby prameňa. Voda má veľmi malý prietok, je chutná a studená.

GPS:
N49° 03' 08.3"
E19° 29' 41.8"

(620m.n.m)

máj 2011

• Na láne:
  Veľmi známou studničkou pre Dúbravcov, bola studnička, ktorá sa nachádzala na okraji dediny, a ku ktorej chodilo veľa ľudí po jej dobrú vodu. Stavba prístupovej cesty ku čističke odpadových vôd jej stiahla vodu, takže v suchom počasí je jej prietok takmer nulový. Ani dnes sme nemohli  ochutnať jej vodu.

GPS:
N49° 02' 34.0"
E19° 29' 44.9"

(622m.n.m)

máj 2011

• Kamenica:
  Naše putovanie po studničkách nás zaviedlo na okraj dolinky Črvník, kde v čarovnom prostredí Nízkych Tatier na nás čakala jedna z dvoch najkrajších studničiek na dnešnej trase. "Kamenica" vyviera mohutným prameňom na brehu potoka. Jej skalnaté prostredie asi dalo meno tomuto prameňu. Voda je veľmi studená a výbornej chuti.

GPS:
N49° 01' 16.6"
E19° 29' 02.8"

(734m.n.m)

máj 2011

• Široká:
  Záver trasy patrí k tomu najkrajšiemu, čo sa dalo dnes zažiť. Prameň v Širokej napája potok Črvník. Už podľa veľkosti Jánom zasadených stromčekov vidno, že táto studnička patrí k jeho prvým, o ktoré sa začal starať. Vždy bola ako stvorená na posedenie si pri vode, zajesť si a oddýchnuť.

GPS:
N49° 00' 42.1"
E19° 29' 17.5"

(832m.n.m)

máj 2011

• Bunkre z II. svetovej vojny - Nad prameňom "Široká", v strmom boku, mi Ján ukázal miesta, kde boli počas II. svetovej vojny partizánske bunkre, v ktorých bol asi aj môj otec. Drevené stavby už zničil čas, ale zemné výkopy sú poznať aj dnes. Dozvedel som sa aj o usmrtených Slovenských, Ruských a Nemeckých vojakoch, ale aj o zbytočných obetiach civilistov.

GPS:
N49° 00' 42.6"
E19° 29' 19.0"

(851m.n.m)

máj 2011

• 1. osirotená:
  Ak niekto vie kde je, nech mi dá vedieť!

???

sept. 2012

?

• 2. osirotená:
  Ak niekto vie kde je, nech mi dá vedieť!

???

sept. 2012

• Posledná:
  Túto, svoju poslednú studničku, upravil pár dní pred svojou smrťou. Nachádza sa neďaleko koliby, kde s mojim otcom bývali, keď pásli jalovice pod Chabencom, a kde som aj ja strávil niekoľko letných prázdnin.
  Kolibku dnes udržiava skupina milovníkov prírody z Dúbravy, aj fotografie mám od pána Ivana Uhroviča. Dúfam, že sa tam raz dostanem aj ja.
  
  Touto poslednou studničkou dávam posledné "zbohom" človeku, ktorý bol mojim veľkým priateľom a kamarátom. Nepribudnú už jeho studničky na tejto stránke, už len treba dúfať, že sa o ne bude mať kto starať!

GPS:
N48° 57' 26.3"
E19° 29' 59.7"

(1 328m.n.m)

máj 2013